Ak nie ste skúsený vinár, ale iba príležitostný konzument, nie je ľahké vybrať naozaj kvalitné víno. Je totiž obrovské množstvo vín, ktoré sa líšia druhom, odrodou, značkou, či ročníkom. Čo všetko tieto značky znamenajú sa Vám snažíme ukázať v každom balení vín od Wine Story, avšak dnes Vám priblížime pohľad na kvalitné vína vo všeobecnosti, aby ste si s výberom vedeli hravo poradiť aj sami.

AKÝ DRUH VÍNA ZVOLIŤ? Druh vína závisí od toho, z akého hrozna sa víno vyrába, biele víno je vyrobené z bieleho a červené víno z modrého hrozna. Dá sa teda povedať, že druh vína sa rovná jeho farbe, avšak výnimka potvrdzuje pravidlo!

Farba vína je taktiež často obsiahnutá v jeho názve napr. Rulandské biele, Tramín červený, či Modrý Portugal.

Druh použitého hrozna ovplyvňuje, k akým pokrmom sa dané víno hodí. Biele vína majú väčšinou jemnejšiu chuť, preto býva uvádzané, že sa hodia k syrom s bielou plesňou, rybám alebo kuraciemu, či morčaciemu mäsu. Červené víno sa naopak hodí k červenému mäsu a zverine, pretože jeho chuť býva výraznejšia, plnšia. Ružové vína bývajú ľahké, často s ovocnou chuťou, preto bývajú doporučované k zeleninovým pokrmom, či šalátom. Ale vždy samozrejme záleží na konkrétnej chuti každého z nás.

 

 

 

Chcete urobiť radosť svojim zákazníkom, obchodným partnerom, zamestnancom alebo potrebujete víno na firemnú akciu?

 

 

 

 

AKÚ ODRODU VYBRAŤ? Odrodu vína označujú názvy ako napr. Cabernet Sauvignon alebo Merlot. Každá z odrôd má svoje typické vlastnosti, ktoré závisia na mnohých faktoroch ako napríklad na pôde, podnebí, či na vybavení a použitých technológiách konkrétneho vinára. Čo znamená, že jedna a tá istá odroda chutí od každého vinára inak.

Každá odroda sa vyznačuje typickou chuťou, farbou a vôňou. Termínom terroir je označovaná pôda, podnebie, množstvo slnečného svitu, množstvo zrážok, orientácia vinohradu na svetovú stranu. Nakoľko je víno každoročne ovplyvňované mnohými faktormi, vyberať víno podľa odrody môže byť trochu zradné.

AKÉ SKUPINY VÍN POZNÁME? Ak by sme zostavili rebríček vín, na jeho vrchole by stáli akostné vína s prívlastkom ako napríklad neskorý zber, alebo výber z hrozna. Tieto vína sú vyrábané z veľmi špecificky pestovaného hrozna, ktoré musí spĺňať veľmi prísne kritériá, čo sa samozrejme odráža aj na cene vína. O stupienok nižšie stoja akostné, ktoré bývajú tiež veľmi kvalitné vína, ich cena sa väčšinou pohybuje v nižších sumách. Úplne najnižšie stoja vína stolové.

Prívlastok vína dáva slovenskému zákazníkovi informáciu o tom, v akom štádiu zrelosti bolo oberané hrozno použité na výrobu konkrétneho vína. Tu je prehľad začínajúci od toho najobyčajnejšieho.

Stolové víno

Oblastné víno

Akostné víno

Kabinetné víno

Neskorý zber

Výber z hrozna

Bobuľový výber

Hrozienkový výber

Cibébový výber

Ľadové víno

Slamové víno

ČO ZNAMENÁ, KEĎ JE VÍNO MLADÉ? Mladé víno je prvé víno nového ročníka. Jeho chuť je ľahká a svieža. Mladé, naozaj kvalitné vína, môžu získať právo používať označenie svätomartinské. Tieto vína však nie sú vhodné pre dlhšie skladovanie. Odborníci uvádzajú, že mladé vína by sa mali spotrebovať vždy do jari nasledujúceho roku.
Opačne je to s archívnymi vínami, ktoré idú do predaja najskôr tri roky po zbere. Ako ich názov vypovedá, sú vhodné k dlhodobejšiemu uskladneniu. Medzi mladými a archívnymi vínami stoja takzvané vyzreté vína. Väčšinu vín, ktoré sa bežne predávajú, sú práve tieto vyzreté a kvalitné vína. Tým skladovanie nepohorší, ale určite ani neprilepší.

AKÝ ROČNÍK ZVOLIŤ? Áno, rok zberu má veľký vplyv na kvalitu vína. Zjednodušene sa dá povedať, že ak na prelome júna a júla veľa prší a na konci leta a na jeseň je naopak sucho a teplo, je to veľmi dobrý predpoklad na to, aby sme sa mohli tešiť na naozaj kvalitné víno.

Je dôležité si uvedomiť, že ak malo víno v SR dobrý rok, nemuseli ho mať aj vinári v iných krajinách. Nejde preto určiť žiadny univerzálne platný dobrý ročník.

SUCHÉ ALEBO SLADKÉ VÍNO? Cukornatosť, teda pomer zvyškového cukru kyslosti, z veľkej časti určuje chuť vína. Vína suché a polosuché bývajú trpkejšie, pretože majú menší obsah cukru než vína polosladké a sladké.

Suché vína by mali obsahovať maximálne 4 g cukru na liter, vína polosuché 4,1 - 12g/1l. Samozrejme, že sladkosť ovplyvňuje aj to, k akým pokrmom sa víno hodí. Suché, polosuché sa hodí najmä k syrom a pokrmom z mäsa. Vína polosladké obsahujú 12, 1 až 45 g cukru na liter vína, sladké môžu mať viac ako 45 g cukru na liter. Polosladké vína sú vhodné napríklad k cestovinám, či zeleninovým pokrmom, sladké vína sú zase výborným doplnkom dezertov. Hľadáte darček na Valentína pre partnera, či partnerku?