Prihlásenie

COVID-19 obracia pozornosť na dlhy rozvíjajúcich sa krajín

Zatiaľ čo doteraz sa pozornosť sústreďovala najmä na dopady koronavírusu na Čínu, Európu a Spojené štáty, následky pandémie COVID-19 budú pravdepodobne ešte závažnejšie pre rozvíjajúce sa ekonomiky.

Hoci miera zraniteľnosti rozvíjajúcich sa krajín voči šoku, ktorý prinášajú dopady z pandémie koronavírusu, závisí od mnohých faktorov, tým kľúčovým problémom je, v akom stave sa nachádzali verejné financie týchto krajín po prepuknutí pandémie. Od toho totiž závisí schopnosť týchto krajín reagovať na mnohé hospodárske dôsledky krízy. „Ich verejný dlh však bol v roku 2019 historicky najvyšší,“ upozorňuje v najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Coface hodnotila priame riziká (hospodárske a odvetvové) pandémie na vývoj rozvíjajúcich sa krajín.

Odliv kapitálu aj penalizácia mien
„Bezprostredným dôsledkom rastúcej globálnej neistoty na rozvíjajúcich sa trhoch je odliv kapitálu v doteraz nevídanom rozsahu,“ podotýka Coface. V priebehu marca dosiahol predaj dlhopisov a akcií zahraničných investorov z 24 rozvíjajúcich sa trhov 80 miliárd USD, čo je štvornásobok v porovnaní s posledným štvrťrokom 2008.
V prvom štvrťroku tohto roka zažili azda najväčšiu penalizáciu meny rozvíjajúcich sa krajín s likvidnými finančnými trhmi. „Počas tohto obdobia najviac znehodnotili svoje meny voči americkému doláru Brazília, Južná Afrika, Rusko a Mexiko (viac ako 25 %), nasledovali Kolumbia a Indonézia,“ konštatuje Coface
Je dôležité podotknúť, že odliv kapitálu bol v prvej polovici apríla menej významný. To viedlo k zvýšeniu sadzieb miestnych mien, ktorých emisie sú ochranou emitenta pred kurzovým rizikom, ale generujú ďalšie zvýšenie úrokových mier. Krajiny, ktoré si mysleli, že sa oslobodili od „pôvodného hriechu“, teda neschopnosťou vydávať dlhopisy v miestnej mene, dnes vôbec nie sú imúnne.
Mnoho menších rozvíjajúcich sa ekonomík nedokázalo vydávať dlhopisy v miestnej mene ich krajiny. Využili tak hojnú globálnu likviditu za ostatné roky na vydávanie dlhopisov, ale v zahraničnej mene. V súčasnosti sú však tieto obligácie sankcionované aj zvyšovaním úrokových mier štátov, vidíme to najmä v Ekvádore, v Angole a na Srí Lanke.
„Centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín sa rozhodli intervenovať na devízovom trhu s cieľom obmedziť rozsah odlivu kapitálu. Iné inštitúcie, ako napríklad Európska centrálna banka a Federálny rezervný systém USA, zas spustili programy nákupu aktív zahŕňajúce štátne dlhopisy niektorých krajín, ako Filipíny, Kolumbia, Južná Afrika a Poľsko,“ podotýka Coface.
Štyri šoky pre rozvíjajúce sa ekonomiky
Rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré boli zadlžené už pred krízou, budú podľa Coface čeliť dopadom štyroch šokov – karanténnym opatreniam proti šíreniu koronavírusu, penalizácii mien, pádu cien ropy, ako aj zníženým tržbám z turizmu.
„Krajiny postihnuté pandémiou, ktorých vlády prijali ochranné opatrenia, sa nevyhnú zvýšenému zadlženiu vyplývajúcemu z poklesu príjmov spojených s koronavírusovou krízou, ako aj zo zvýšenia výdavkov na zdravotnú starostlivosť a výdavkov na zmiernenie ekonomických dopadov na obyvateľstvo. K 10. aprílu 2020 bolo v tejto situácii 87 krajín,“ vypočítava Coface.
Krajiny závislé na príjmoch z cestovného ruchu (u ktorých príjmy tvoria cca 15 % HDP) takisto pocítia dopady z medzinárodných reštrikcií v cestovnom ruchu. „Mnoho z krajín v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu a chrániť zdravie obyvateľstva zaviedlo ochranné opatrenia vrátane uzavretí hraníc. Odvetvie cestovného ruchu predstavuje najmenej 15 % HDP v 45 krajinách vrátane Maroka, Tuniska, Mexika, Thajska, Filipín, Chorvátska a Kambodže,“ spresňuje Coface.
Ovplyvnené však budú aj rozvíjajúce sa krajiny závislé od príjmov z vývozu surovín nepoľnohospodárskeho charakteru. Ani rast cien ropy, ktorý spoločnosť Coface očakáva v druhej polovici roka (cena ropy Brent by sa tento rok mala pohybovať na úrovni 45 dolárov za barel) nepostačí, aby si hlavní exportéri vyrovnali svoje rozpočtové saldá. O to viac, že okrem „cenového“ efektu existuje aj „objemový“ účinok pre mnohé z krajín (vrátane Saudskej Arábie), ktoré sa dohodli na drastickom znížení svojej výroby s cieľom obmedziť rozsah poklesu ceny spôsobeným poklesom dopytu.
„Až deväť krajín pritom už dnes pociťuje tri zo štyroch týchto negatívnych dopadov: Južná Afrika, Alžírsko, Angola, Ekvádor, Libanon, Mauretánia, Omán, Tunisko a Venezuela. Celkovo 31 krajín pociťuje dva z týchto dopadov a 71 krajín jeden,“ podotýka Coface. „Dodatočné financovanie plánované medzinárodnými organizáciami (najmä MMF) a úpravy dlhu oznámené veriteľskými krajinami pomôžu mnohým krajinám s nízkymi príjmami, no pravdepodobne nepomôžu veľkým rozvíjajúcim sa krajinám,“ konštatuje v analýze nadnárodná spoločnosť Coface.

Nehlasované