Prihlásenie

Kto sú najväčšie obete protekcionizmu

Analýza Coface: Už 1% nárast amerických dovozných ciel vedie k priemernému poklesu vývozu z partnerských krajín do krajín ovplyvnených clami v priemere o 0,5%.


• Zvýšený protekcionizmus ovplyvňuje veľký počet ekonomík - rozvinutých aj rozvíjajúcich sa.

• Použitie dovozných ciel zo strany USA sa od roku 2009 zdvojnásobilo, pričom medzi rokmi 2016 a 2018 došlo k prudkému nárastu. Napriek tomu tieto sadzby stále predstavujú iba jednu šestinu ochranárskych opatrení platných na celom svete.

• Nepriamym vplyvom vyšších dovozných ciel v USA bol pokles vývozu z partnerských krajín do krajín, na ktoré sa vzťahujú zvýšené clá. Odhady spoločnosti Coface ukazujú, že 1% nárast amerických dovozných ciel vedie k priemernému poklesu vývozu z partnerských krajín do krajín ovplyvnených clami v priemere o 0,5%.

• Výrazne postihnuté sú dva sektory - dopravy (-4,4%) a výroba strojov (-3,7%)


„Čistý počet protekcionistických opatrení platných v súčasnosti po celom svete, je 2,5-krát vyšší ako v roku 2010. Vo väčšine vyspelých ekonomík, ako sú USA, západná Európa, Japonsko, Kanada a Austrália a v mnohých veľkých rozvíjajúcich sa ekonomikách, ako Brazília, Argentína a India, je podiel dovozu ovplyvnený protekcionistickými opatreniami vyšší ako podiel dovozu, ktorý z opatrení benefituje,“ konštatuje nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika v najnovšej analýze o dopadoch protekcionistických opatrení. Ako podotýka, hocako, niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie, ako napríklad Vietnam, Filipíny a Kambodža, ale aj ďalšie krajiny, ako Rusko či viaceré latinskoamerické štáty vrátane Mexika, Kolumbie a Peru tento trend nekopírujú. Zvýšenie ciel  na dovoz u nich vyčnieva z protekcionistických opatrení. No hoci sú menej využívané, ako iné nástroje, i tak sa ich používanie za 9 rokov zdvojnásobilo (podiel je až 16 % z celkových opatrení použitých od septembra 2018 v porovnaní s 8 % k roku 2009). „Nie je prekvapením, že zintenzívnenie uvaľovania dovozných ciel zo strany Spojených štátov sa obzvlášť zintenzívnilo v rokoch 2016 až 2018 – v tomto období sa zvýšilo z 5,4 % na 12,5 %. Toto obdobie odzrkadľuje obrat v obchodnej politike krajiny po voľbách Donalda Trumpa,“ konštatuje Coface. Súčasne s tým, že počet regionálnych obchodných dohôd naďalej rástol, je uvoľnenie obchodných bariér v súčasnosti najpoužívanejším nástrojom na podporu siete voľného obchodu a nadnárodných výrobných reťazcov.

Zvýšený protekcionizmus vyvolaný nedávnym nárastom amerických colných poplatkov tak vyvoláva obavy, že mnohé krajiny, ktoré sú súčasťou výrobných reťazcov, pocítia vplyv nárazových účinkov. Okrem priamych účinkov však zistila spoločnosť Coface nepriamy negatívny vplyv zvýšenia colných sadzieb na vývozy s pridanou hodnotou v 12 obchodných odvetviach v 63 krajinách. „Zvýšenie colných bariér v USA o jeden percentuálny bod v každej krajine vedie k zníženiu vývozu s pridanou hodnotou o 0,46 % z partnerskej krajiny do krajiny, na ktorú sa vzťahujú clá (všetky sú rovnaké). Ak by sa tento odhad obmedzil na výrobné sektory, pokles by bol o 0,6%,“ konštatuje Coface.

„Nepriame vplyvy na exporty pridanej hodnoty partnerov, ktorí obchodujú s krajinami, na ktoré sa vzťahujú tarify v USA, sú významné. Hoci, prekvapivo, sú nižšie než priame vplyvy,“ podotýka Julien Marcilly, hlavný ekonóm Coface. To možno podľa neho vysvetliť skutočnosťou, že partnerské krajiny môžu presmerovať niektoré svoje vývozy do iných dodávateľských krajín USA, ktoré nie sú dotknuté colnými prekážkami. „To by umožnilo partnerským krajinám zmierniť nákazový efekt na medziprodukty vyvážané partnerskými krajinami,“ dodáva Julien Marcilly.

Nepriame vplyvy sú obzvlášť významné v sektore dopravy, vrátane automobilového priemyslu, pretože sektor zahŕňa komplexný nadnárodný výrobný reťazec. Ak sa americké clá v sektore dopravy pre cieľovú krajinu zvýšia o jeden percentuálny bod, mohlo by to viesť k priemernému poklesu vývozu partnerskej krajiny pri tovare s pridanou hodnotou do krajiny, na ktorú sa vzťahujú clá až o 4,4 %. Napríklad Nemecko, Japonsko a Spojené štáty sú tromi krajinami najviac ovplyvnenými nepriamymi účinkami amerických colných bariér na čínsky vývoz automobilov. Rovnako sú ovplyvnené odvetvia strojárstva, baníctva a výroby papiera a dreva, kde sa elasticita pohybuje -3,1 %, -3,1 % a -2,4 %. Pokiaľ ide o odvetvie elektroniky (-1,4%), tak Vietnam, Južná Kórea, Japonsko, Taiwan a Thajsko budú najväčšími obeťami nepriamych účinkov amerických ciel na čínsky vývoz telefónov. Naopak nepriame dopady sú podľa Coface nižšie pre potravinárske výrobky a relatívne bezvýznamné pre odvetvia kovov, chemikálie a poľnohospodárske výrobky.

 

Nehlasované