Prihlásenie

Rumunsko zvyšuje sadzby

Najrýchlejšie rastúca ekonomika EÚ po desiatich rokoch prvý raz zvyšuje úrokové sadzby, a to z 1,75 % na 2 %. Čo je za tým?


Najrýchlejšie rastúca ekonomika Európskej únie, Rumunsko, sa rozhodlo po prvýkrát za ostatných desať rokov zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu. Národná banka Rumunska (NBR) rozhodla o zvýšení o štvrť percentuálneho bodu z 1,75 % na 2,00 %. Tento krok sa pritom očakával až koncom roka 2018. Rumunská centrálna banka tak ide v šľapajach svojej českej kolegyne a v krajinách SVE je druhou centrálnou bankou, ktorá začala zvyšovať rekordne nízku úroveň sadzieb. Česká národná banka tak urobila už vlani v auguste.

 

Čo je za zvyšovaním 

Rumunská centrálna banka pritom zvýšila aj úroky na vklady o štvrť percentuálneho bodu na 1 % a výpožičnú sadzbu na 3 %. Koncom vlaňajška pritom už centrálna banka zúžila koridor úrokových sadzieb na reguláciu likvidity po druhýkrát, čo sa považovalo za predohru zvýšenia sadzieb. „Napriek tomu tento krok prišiel skôr, než sa očakávalo. Nárast úrokových sadzieb spôsobila najmä rastúca inflácia,“ konštatuje ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz. Ako dodáva, rumunská ekonomika zažila devätnásťmesačné obdobie deflácie, čo bolo spôsobené nielen poklesom svetových cien komodít, ale aj výrazným znížením sadzieb DPH. „Od začiatku roka 2017 sa miera inflácie zrýchlila a dosiahla v októbri 2,6 % a v novembri 2017 3,2 %. Je vyššia ako sa predpokladalo a ide o najvyššiu úroveň za ostatné štyri roky,“ podotýka Sielewicz. Dokonca inflácia prekročila aj cieľ, ktorý stanovila centrálna banka, hoci ešte zostala pod hornou hranicou jej variačného pásma: inflačný cieľ je nastavený na 2,5 % ± 1 percentuálny bod. „Zrýchlenie inflácie spôsobilo predovšetkým zvýšenie cien elektrickej energie a pohonných hmôt, čo bolo vyvolané nárastom spotrebnej dane z motorových palív a vyššou svetovou cenou. Najnovšie prognózy centrálnej banky predpokladajú, že inflácia prekročí cieľ v prvej polovici roku 2018 a potom ku koncu roka klesne späť na úroveň 3,2 %,“ hovorí analytik Coface Grzegorz Sielewicz.

 

Riziká

Rumunská ekonomika sa stala najrýchlejšie rastúcou medzi všetkými členskými štátmi Európskej únie (EÚ). Rast HDP dosiahol v treťom štvrťroku 2017 8,8 %. Avšak v prehriatej ekonomike nie je možné udržať takúto mieru. Preto spoločnosť Coface predpovedá, že rast HDP dosiahne v roku 2018 4,5 %. „Spotreba domácností zostáva hlavným motorom rastu. Rôzne fiškálne zmeny, ako zníženie sadzieb DPH, zrušenie osobitných daní, zvyšovanie minimálnej mzdy a odmeňovanie zamestnancov verejného sektora a podobne, zvýšili súkromnú spotrebu. Na druhej strane však neudržali ďalšie zrýchlenie rastu,“ poznamenáva Sielewicz. Pozitívne účinky sa pomaly vytrácajú a expanzívna fiškálna politika vyvoláva medzi investormi aj Európskou komisiou obavy. „Len pripomeňme, že jedna z najdisciplinovanejších fiškálnych politík v EÚ, ktorá dopomohla rumunskému deficitu verejných financií dostať sa na hranicu 0,8 % HDP v roku 2015, prišla o svoje výsledky,“ konštatuje Sielewicz. Deficit už o rok dosiahol strop 3 % rozpočtového deficitu EÚ a dokonca podľa odhadov spoločnosti Coface ho za rok 2017 prekročí. „Očakáva sa, že vláda bude vo svojej fiškálnej politike menej expanzívna. Napriek tomu Rumunsko s cieľom uľahčiť zvyšovanie úrovne miezd rozhodlo, že zamestnanci budú prispievať na sociálne zabezpečenie, ktoré v súčasnosti platia zamestnávatelia,“ konštatuje Sielewicz. Na druhej strane daň z príjmu klesne zo 16 % na 10 %. Táto zmena už vyvolala protesty ľudí, že takýto krok nezvýši čisté platy, ale len zhorší ich fiškálnu pozíciu. Podobný názor vyjadrili aj firmy, dokonca rumunský prezident Klaus Iohannis vyhlásil, že zmeny môžu viesť k fiškálnemu chaosu.

 

Čo bude nasledovať

Kľúčovou otázkou je, či príde ešte ďalšie zvyšovanie sadzieb. Výrazný rast miezd v posledných rokoch spolu s rastúcimi výrobnými nákladmi vyvolal tlak na infláciu. Ako podotkol guvernér centrálnej banky Mugur Isarescu, NBR chcela od začiatku ukotviť inflačné očakávania zvýšením sadzby. Sadzba 2 % zodpovedá aktuálnym potrebám, nová správa o inflácii sa však preskúma na ďalšom stretnutí menovej politiky 7. februára, kedy by mohla Rada NBR rozhodnúť, či sú potrebné ďalšie kroky. Napriek tomu je potrebné poznamenať, že rumunská ekonomika rastie a séria zvýšení úrokových sadzieb by mohla pribrzdiť  ekonomickú aktivitu. A to najmä vzhľadom na to, že sa dosiahol vrchol a očakáva sa síce nižší, ale stále pevný rast HDP. Aj investície do fixných aktív - rozhodujúca a predtým chýbajúca zložka trvalo udržateľného rastu - začali v treťom štvrťroku 2017 rásť.

 

Nehlasované