Prihlásenie

Architektúra a užívateľ

Architektúra a užívateľ

Význam slova užívateľ sa už na prvý pohľad spája s užívaním, pretože ak je niekto užívateľ, tak by mal prinajmenšom užívať – „brať z niečoho úžitok“. V zásade by to mala byť vo väčšine prípadov pozitívna a príjemná činnosť. Aj jazykové mutácie slova užívať – „geniessen“, „have a good time“, „uživanje“ – pozitívnu atmosféru jednoznačne vyjadrujú. Platí to však aj v prípade vzťahu užívateľa a architektúry? Užívame si architektúru vždy len s dobrými pocitmi? Funkcionalizmus v minulom storočí rozvinul a dôsledne uplatňoval zásady, ktoré zdôrazňovali, že formu určuje funkcia, prevádzka a v podstate užívateľ v úlohe „vykonávateľa“ funkcie. Corbusierov modulor dodnes potvrdzuje, že hlavnú rolu v architektonickom priestore skutočne zohráva človek. Sú to určite v čase veľakrát overené pravdy, ku ktorým sa dnes, ako k pevným bodom, veľmi radi vraciame. A predovšetkým vtedy, keď zistíme, že architektúra komplikuje užívateľovi život, alebo že mu neponúka v požadovanej miere tie funkcie, na ktoré mala byť určená.
Paradoxom je, že nedostatky, ktoré vnímajú užívatelia, často nesúvisia s formálnou stránkou architektonického diela. Prevádzkové alebo dispozičné chyby, nedostatočný sociálny rozmer architektúry spôsobujú jej celkové negatívne vnímanie bez ohľadu na kvalitu architektonickej formy. Tu si však treba uvedomiť, že pod vplyvom materiálových a technologických inovácií, nových informačných technológií (digitálne programovacie softvéry) sa architektonická forma mení podstatne rýchlejšie ako funkcie a požiadavky užívateľov. Sullivanova téza z roku 1896 „form follows function“ postupne stráca na svojom význame. Dokazujú to mnohé aktuálne „sošné“ architektonické diela, ktoré si zakladajú na emocionálnom výraze a pôsobení (Enzo Ferrari múzeum, Modena, Future Systems; EYE filmový inštitút, Amsterdam, Delugan Meissl associated architects). Takýmto spôsobom architektúra nepriamo ovplyvňuje parametre nášho života a postupne mení svoj vzťah s užívateľom.
Roztvorené nožnice dávajú signál, že na tomto poli (vo vzťahu architektúry a užívateľa) sa niečo nové odohráva, aj keď ešte nevieme tento proces presne definovať. Čo je však zrejmé, je vzrastajúci záujem o množstvo low-costových urbánnych intervencií, zásahov do verejného priestoru, viacero dočasných inštalácií, ktoré iniciujú sociálne aktivity. K tomu patrí aj alternatívne využívanie viacerých neštandardných priestorov – Banská St a nica na stanici v Banskej Štiavnici, žilinská Stanica Zárečie pod rondelom dopravného viaduktu, KulturFabrik Tabačka v skladových priestoroch v Košiciach, podchod pri autobusovej stanici v Topoľčanoch, bratislavské KC Dunaj v priestoroch obchodného domu. Potreba dôraznejšie napĺňať sociálnu funkciu a posilňovať sociálny rozmer architektúry v kontexte urbánneho prostredia je v ostatnom čase skutočne evidentná. Množstvo úspešných ročníkov trenčianskej Pohody – obdivuhodný precedens improvizovanej dočasnej architektúry – je toho tiež dôkazom. Zdá sa, že sa skutočne na tomto poli niečo deje...
Aktuálne k téme prinášame v septembrovom čísle časopisu ARCH recenznú lahôdku Letného pavilónu SNG od Holanďana Johna Boscha.

Priemerné hodnotenie: 5 (2 votes)
Architektúra a užívateľ